Hazardné hry

Pri p?san? poviedok knihy Hazardn? hry som mal na pam?ti v prvom rade zlomov? l?nie udalosti, obnovu pohľadu na človeka v utrpen?, ktor? b?va často v marazme naduz?van?ch slov prehliadan?. Mozno to vyjadriť prvou vetou ?vodnej poviedky Spor s nezn?mou: "Vtedy, keď sa smiali najviac, ktosi zaklopal." Zauj?ma ma pr?ve tento bod obratu, keď prchav? radosť t?chne a uvoľňuje priestor pre slovo pochopenia.