K?d Chaosu

Slnko zapadalo nad Madridom a maľovalo oblohu intenz?vnou oranzovou farbou, ktor? sa odr?zala od okien mrakodrapov, ako keby cel? mesto horelo. V malom upchatom byte v srdci Lavapi?s sedel Daniel S?nchez pred spleťou k?blov a blikaj?cich obrazoviek a krvou podliate oči upren? na nekonečn? riadky k?du. Neust?le bzučanie poč?tačov?ch fan?sikov bolo ako skreslen? usp?vanka, jedin? zvuk v priestore, ktor? voňal zatuchnutou k?vou a uschnut?mi snami. Daniel so svojimi strapat?mi čiernymi vlasmi a niekoľkodňov?m strniskom vyzeral sk?r ako stroskotanec nez skvel? program?tor, ktor?m kedysi bol. "Mus? existovať sp?sob," zamrmlal si pre seba a jeho prsty lietali po kl?vesnici so zbesilou naliehavosťou. "Cesta z tejto diery." Jeho pohľad na chv?ľu zabl?dil k hromade neotvoren?ch listov v rohu jeho stola. Zmenky, ozn?menia o vysťahovan?, vyhr?zky veriteľov. Kazd? ob?lka bola stipľavou pripomienkou toho, ako sa dostal do tohto bodu. Daniel zavrel oči a dovolil si chv?ľu slabosti. Spomenul si na vzrusenie, adrenal?n z t?ch nie tak d?vnych dn?, keď sa svet kryptomien zdal byť zasľ?benou krajinou. Investoval vsetko: svoje ?spory, p?zičky, dokonca aj peniaze pozičan? od priateľov a rodiny. A potom, mihnut?m oka, vsetko zmizlo. "Idiot," pok?ral sa a udrel p?sťou po stole. "Mali ste vidieť, ze to prich?dza." Zo sebazabudnutia ho vytrhol zvuk mobilu. Bol to Javier, jeho najleps? priateľ a jedin? človek, ktor? v neho st?le nestratil d?veru.